Spochybňované sú hranice Schengenu, spochybňovaná je solidarita krajín Európskej únie a spochybňovaná je aj celá Európska únia.
Neviem, ako rozmýšlala pani Merkel, keď povedala, utečenci vitajte. V každom prípade tu niečo zlyháva. Zlyháva v prvom rade Európa. Ustanovila si Schengenský priestor, chránila si jeho vonkajšie hranice. Sami s tým máme aké - také skúsenosti. Sem - tam cez hranice prenikol nejaký utečenec alebo pašerák, boli to však desiatky ľudí. A zrazu ich tu máme státisíce a Európa sa chystá zadržiavať ich v Turecku, teda nie na Schengenskej hranici. O tej sa akosi vôbec nehovorí. Zrejme je to pre súčasných politikov výhodnejšie, z hľadiska princípov však určite nie. Ak sa Gréci tvária, že ochrana hraníc sa ich netýka, nech vystúpia zo Schengenského priestoru. Každé iné riešenie podkopáva Európsku úniu do budúcnosti. Ak to materiálne a finančne nezvládajú, mali požiadať o pomoc. V pomere k miliardám, ktoré už dostali, by to boli drobné. Premnožený Brusel však aj v tomto probléme zlyháva.
Pri pani Merkel sa mi nepozdáva ešte jedna vec. Najprv povedala vitajte, čím len podporila príchod ďalších desaťtisícov až státisícov. Po týždni, keď zbadala, že to ani Nemecko nezvládne, začala volať po trvalých kvótach. Nemalo to však byť naopak? Najprv sa dohodnúť na rozdelení a potom migrantov vítať?
Najhoršie sú na tom, samozrejme, sami utečenci. Oni sú obete. V prvom rade obete pomerov vo svojich krajinách, kde už nikto nevie, kto proti komu a za čo bojuje. Na svoje si prichádzajú aj prevádzači, pre ktorých je tento exodus zrejme obrovský biznis. A v neposlednom rade aj nás, európanov, ktorí nie sme schopní určiť jasné pravidlá, dodržiavať svoje zásady a vôbec dohodnúť sa na niečom zvysluplnom.
Ešte k termínu utečenec. Že sú v ich krajinách hrozné pomery, o tom nikto nepochybuje. Avšak ak 90 % z nich chce ísť iba do Nemecka, potom tu niečo nesedí. Úplne logicky, ak im ide v prvom rade o záchranu holých životov, nemali by si až tak vyberať, kam chcú ísť, lebo tým sa stávajú aj oni migrantmi ekonomickými. Predsa mier dnes vládne v celej Európe. V tomto zmysle niečo na povinných kvótach je. Potom by totiž nikto z nich vopred nevedel, v ktorej krajine skončí a mnohí by si to zrejme aj lepšie rozmysleli.
A nakoniec k úvodu, Turčín Poničan. Vôbec sa nedivím, že práve krajiny Slovensko, Maďarsko, Česko a Španielsko odmietli trvalé kvóty. Zažili sme 150 rokov tureckých nájazdov a všetkého, čo s tým bolo spojené. Tento fakt sa z našej kultúry jednoducho vymazať nedá. Maďari na tom boli ešte horšie a Španieli si s Arabmi tiež užili svoje. Takže krajiny západnej Európy by sa nášmu postoju až tak diviť nemali. Francúzi, ktorým arabské getá znepríjemňujú život v mnohých veľkomestách, tiež nie sú vôbec takí ústretoví ako Nemci.
To však neznamená, že by sme nemali byť s Európskou úniou solidárni. Rétorika našich vládnych predstaviteľov je strašná a poškodzujúca naše národné záujmy do budúcnosti. Pri pohľade z druhej strany my by sme mali byť prví, kto kvóty privíta. Veď predsa vieme, že aj tak skoro nikto z utečencov u nás ostať nechce. To by sa však zrejme nemali blížiť voľby.