Keď skapala ovca mne, mala by aj susedovi

Autor: Miroslav Haviar | 28.9.2009 o 21:05 | Karma článku: 6,63 | Prečítané:  1233x

Nie je to tak dávno, čo na trh pravicových strán, ak ich môžeme tak nazvať, vstúpila Sulíkova strana Sloboda a solidarita. Pomerne rýchlym nástupom pred voľbami do Európskeho parlamentu, kde získala 4,7 %, sa etablovala medzi ozajstné strany, to znamená medzi tie, čo majú reálnu nádej na percentá zvoliteľnosti do parlamentu. Sú to tiež strany, čo majú nádej na ovplyvňovanie verejného života na Slovensku.

Po slušnom výsledku vo voľbách do Európskeho parlamentu sa začali prekvapivé komentáre činovníkov iných pravicových strán, ale aj niektorých médií. Počuť sa nechal Dzurinda, počuť sa nechal Lukáš Fila v komentári SME, a aj, dosť prekvapivo, František Šebej. Tŕňom v oku je, zdá sa, jednak existencia SaS samotná, ale tiež jej súčasná najviditeľnejšia aktivita, pokus o referendum.

Na prvý pohľad majú kritici referendových otázok časť pravdy. Ani ja si nemyslím, že niektoré otázky, napr. obmedzenie nákupu štátnych limuzín, alebo obmedzenie počtu poslancov, sú tie najdôležitejšie, čo Slovensko teraz trápia. To však vôbec nie je podstatné.

Tí, čo si trochu pamätajú, si určite spomenú, ako sa chovalo KDH k vtedy ešte celkom populárnej DS, či jej predchodcom. Osobne som to niesol dosť ťažko, ale určite to prispelo k jej postupnému vytrateniu sa z politickej scény.

Podobne potom vystrájalo SDKÚ za minulej vlády s KDH. Určite mali aj svoje dôvody, ale pre mňa bola jednota vládnej koalície prvoradá.

Už dlhšie plačeme, že Fico vodu káže a víno pije, že súčasné škandály vládnej moci ďaleko prekračujú všetko, na čo sme z minulosti zvyknutí (lebo doteraz žiadna postsocialistická vláda sa bez škandálov, bohužiaľ, nezaobišla). Čudujeme sa, že ako je to vôbec možné, či sú ľudia takí slepí a hluchí a či im to je naozaj všetko jedno?

Nie sme si však tomu aj sami na vine? Čo chceme od obyčajných ľudí, keď sa nevieme ani sami dohodnúť? Veď súčasná opozícia zlyhala prvýkrát hneď na začiatku, počas vyjednávania o zložení vládnej koalície. Hneď na to zlyhala druhýkrát, keď nedokázala z prehry vyvodiť personálne dôsledky, ako je to v kultúrnych krajinách zvykom. A teraz zlyháva tretíkrát, keď namiesto pomocnej ruky podkopáva novovzniknutú stranu, ktorá sa možno uchytí na našej scéne.

Úlohou referenda je v prvom rade ukázať súčasnej vláde, ale predovšetkým SMERu, že aj oni môžu skákať len odtiaľ potiaľ. A popri tom trochu populizmu pre SaS. Veď ho vymysleli a realizujú ho, tak prečo nie ?

Neviem, či má Lukáš Fila pravdu, že referendum ak aj bude vypísané, nebude úspešné. Zrejme prehliadol, že by sa malo konať súčasne v voľbami, čiže o účasť na ňom bude automaticky postarané.

No a už vôbec som nechápal argumenty Františka Šebeja. Veď zavádzať internetových poslucháčov tvrdením, že vládni činitelia by sa nemali voziť vo Fabiách je smiešne a trápne zároveň. Neviem, či je až natoľko mimo reality, ale za 40 000 € sa predsa dá dnes kúpiť veľmi slušný Mercedes alebo Bavorák. Takže jasne nešlo o autá, ale o úmysel trošku potopiť SaS. SaS totiž urobila niečo, čo etablovaných opozičníkov akosi nenapadlo. Urobiť z odporu voči súčasnej vláde verejnú záležitosť.

Nuž čo už, na Slovensku je to tak. Nech bude ako bude, keď skapala koza mne, mala by aj susedovi. Len by sme si mali uvedomiť, že potom nemôžeme čakať, že tu v blízkej budúcnosti budeme mať usporiadanú a slušnú spoločnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Povedať, že Fico III a Mečiar III už sú jedna k jednej, sa ešte nedá, ale synchronizovaná akcia proti Kiskovi je porovnateľná iba a len s únosom mladého Kováča.


Už ste čítali?