Naše univerzity neexcelujú ani v rebríčkoch medzinárodných hodnotení univerzít. Najlepšia, Univerzita Komenského, sa umiestnila na 504 mieste, ostatné oveľa nižšie..
Je celosvetovým zvykom, že vysokoškolskí učitelia sa okrem vyučovania venujú aj výskumu. A práve výsledky ich výskumnej práce sú podkladom pre hodnotenie ich samých, ale aj ich fakúlt a univerzít. Podklady z ich publikačnej činnosti a tiež ohlas ich prác vo vedeckej komunite, zhrnuté v prehľade citácií ich prác, sú nevyhnutné k získavaniu pedagogických a vedeckých hodností. Je to práve táto oblasť, kde sa prejavuje zaostávanie nášho vysokého školstva najviac.
Okrem univerzít a vysokých škôl máme aj Slovenskú akadémiu vied, ktorá bola založená v roku 1953 a budovala sa podľa sovietskeho vzoru. Jej úlohou je vedecká činnosť v oblasti základného výskumu, jej pracovníci takisto publikujú vedecké práce a sú podľa nich, a tiež podľa ich citácií hodnotení. Nemusia sa však (ale môžu), venovať pedagogickej činnosti.
Akadémia prežívala dlhé roky v socializme svojim vlastným životom. Nebol veľký tlak na nové poznatky a inovácie a medzinárodná spolupráca bola z veľkej časti obmedzená na partnerské inštitúcie v rámci socialistického bloku. Našli sa samozrejme aj svetlé výnimky, ale veľa ich nebolo.
Šedosť socializmu mala vplyv aj na hodnotenie vedeckých pracovníkov a udeľovanie vedeckých hodností, ktoré bolo vo svojom socialistickom mikrosvete často benevolentnejšie, ako vo svete väčšinou na západ od nás. V deväťdesiatych rokoch došlo k mnohým zmenám, mnohí neproduktívni pracovníci museli z akadémie odísť, mnoho z minulého šedého priemeru však ostalo. Iba tak sa mohlo stať, že napr. v oblasti materiálového výskumu získal titul profesora a doktora vied vedecký pracovník, ktorý prednášal len príležitostne a poriadne nevedel, čo je to fázový diagram (jedna zo základných poučiek popisujúca skupenstvá látok). Takých príkladov je však oveľa viac, a nie len v materiálovom výskume, nielen v akadémii, ale aj v školstve. Tým len chcem povedať, že podobne ako na vysokých školách, aj na akadémii sú vedci výborní, priemerní, ale sú tam aj vedci podpriemerní.
A dostávame sa k otázke z titulku. Prečo nevyužijeme naplno potenciál kvalitných pracovníkov akadémie pri výchove mladej generácie? Prečo podporujeme priemer a podpriemer v obidvoch inštitúciách? Sme malý národ a naša ekonomika ešte dlho bude dobiehať zameškané. Môžeme si dovoliť takýto luxus, ktorý nás zároveň ochudobňuje tým, že zanedbávame výchovu mladých talentov?
Je mi jasné, že pichám do osieho hniezda. Podstatne intenzívnejšie zapojenie akademických pracovníkov do výchovného procesu je však momentálne jediná schodná a rýchla cesta, ako postaviť na nohy vysoké školstvo. Teda okrem účelového znižovania akreditačných kritérií.
