Myslím, že v zásade majú pravdu, má to však jednu maličkú chybičku.
Tak ako všade, máme lekárov vynikajúcich, priemerných, ale aj podpriemerných. Podobne je to so setričkami a tiež s učiteľmi. Problém vidím v tom, že všetky tieto skupiny protestujú síce za zvýšenie platov, ale súčasne aj za rovnostársky systém ich zvyšovania.
Ako keby sme to tu štyridsať rokov nezažívali a nevideli, kam to vedie. K šedému priemeru a biednych podmienok pre všetkých. Veď načo by sa sestrička snažila, bola k pacientom milá, behala medzi nimi ako raketa, keď za to všetko dostane tie isté peniaze ako tá, čo si nevšimla, že pacient leží v mokrom prádle.
Tak isto je to s učiteľmi a lekármi. Lekári si vyštrajkovali zvýšenie platov pred štyrmi rokmi. Ale za akú cenu? Teraz začínajúci lekár dostane cca 1000 eur, po atestácii 1800 eur. A je vystarané. Načo by potom študoval pacientove problémy v odbornej literatúre, choval sa k nemu slušne, jednoducho s jeho chorobou zo všetkých síl bojoval, keď dostane tie isté peniaze ako jeho "kolega", ktorý iba všade rozpráva ako má strašne veľa práce a nestíha. Zvýšenie totiž pohltilo všetky možnosti vedenia na odmeňovanie tých lepších a iniciatívnejších. Bohužiaľ sa nezdá, že by sa z toho učitelia a sestričky poučili.
Suma sumárum, zaplatiť tieto profesie samozrejme treba, ale v prvom rade tých najlepších. Ináč skončíme veľmi rýchlo v šedom priemere, ktorý tu tí starší z nás zažívali 40 rokov a od ktorého si, aspoň čiastočne, väčšina z nás pomaly ale iste odvyká.
Je tu však ešte jeden problém. Ak má byť nátlaková akcia masová, nikdy nebudú žiadať diferenciáciu platov. To by samozrejme mala byť parketa štátu, ak to s našim vzdelaním a zdravím myslí dobre. Nuž ale čo už, keď v súčasnosti si ten socializmus rozvracať nedáme.