Naše Slovensko je malé a príliš často dochádzame k poznaniu, že sa všetci poznáme. Tak aj ja poznám mnohých lekárov. Výpovede dali viacerí, ale nikto z nich sa nikam odísť nechystá. Nie je Vám to čudné, pán Marian Kollár? Mne áno.
A na otázku, čo teda vlastne chcú robiť, som dostal už niekoľko tých istých odpovedí: "prinajhoršom posledný deň výpoveď stiahnem".
Lekári hromadnými výpoveďami protestujú v zásade proti dvom veciam. Prvou sú ich nízke platy, druhou transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Protestovať proti nízkym platom je, myslím si, úplne legitímne. Platy mnohých lekárov sú skutočne nízke, hlavne ak ich začneme porovnávať so zahraničím. Protestovať však proti transformácii nemocníc na akciovky jednoducho nemôžem pochopiť. Kde chcú protestujúci lekári na svoje vyššie platy zobrať? Zrejme predstava niektorých je, že jednoducho štát daj a hotovo. Mnohí ďalší sa nad tým pravdepodobne ani nezamýšľajú. A sú zrejme aj takí, ktorým to je všetko veľmi dobre jasné, ale predsa za pokus o vyššie platy im to stojí a transformácia nemocníc im je ukradnutá.
Zásada, že štát je ten najhorší hospodár platila, platí a bude platiť. Preto prvoradá je snaha o zefektívnenie systému, čo je vlastne transformácia nemocníc na akciovky. Ďalšie požiadavky možu prísť, a dúfam že aj prídu, až potom.
Keď si to zosumarizujeme, tak kruh sa uzatvára. Hlavným cieľom zamýšlaných hromadných odchodov nie sú ani vyššie platy, ani zastavenie transformácie nemocníc. Cieľom je politický boj proti súčasnej vláde, nech to stojí čo to stojí, však pán Kollár. Keby to tak nebolo, tak proti nízkym platom by ste protestovali už dávno a v súčasnom proteste by ste nedávali protichodné požiadavky.
Dúfam len, že vláda ani v tejto napätej situácii neuhne. Nemá totiž, na rozdiel od vás, čo stratiť.